Cierny pes

Pri mojom príjme 2000 Eur mesačne zaplatím pri rovnej 19 %- nej daňovej sadzbe cca 280 Eur na daniach, zatiaľ čo ludia s príjmom 800 Eur zaplatia cca 75 Eur. To znamená, že aj pri rovnej sadzbe dane ľudia s vyšším príjmom prispievajú na chod štátu viacej ako prispievajú menej zarábajúci.

Toto je častý argument odporcov progresívneho danenia. Pokúsim sa vysvetliť prečo nie je tento argument dobrý.

Použijem pritom údaje o príjmoch zo štatistického úradu SR. Považujem ich za relevantnejšie ako údaje napr. portálu platy.sk, ktoré pri zisťovaní priemerných platov obyvateľstva zarátavajú aj manažérske príjmy či bonusy a finančné benefity. Platový medián na Slovensku im tak vyšiel na úrovni 800 Eur, zatiaľ čo priemerný plat na Slovensku očistený o spomínané príjmy je podľa ŠÚSR 786 Eur pre rok 2011 a medián tak na úrovni cca 700 Eur.

Ak sa pozrieme na štruktúru spoločnosti podľa rozdelenia pásiem priemernej hrubej mesačnej mzdy (http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=36991; graf ŠÚSR pre rok 2010), dá sa povedať, že ekonomické spoločenské rozdelenie na spodnú, strednú a vyššiu vrstvu má tvar daždovej kvapky (korekcia tvaru vďaka nárastu platov v oblasti od 1000 do 1500 Eur). Stredná (resp. stredná a ňižšia stredná vrstva sú tlačené dolu k úrovni nižšej vrstvy). Zhruba 62% obyvatelstva sa nachádza v pásme nižšom ako priemerná mzda za rok 2010, cca 18% v pásme do 1000 Eur , cca 13% v pásme do 1500 Eur, cca 4% do 2000 Eur a zvyšok cca 3 % viac ako 2000 Eur.

Ak si rozdelíme pásmá nasledovne:

do 400 Eur ekonomicky nižšia vrstva, 400-700 Eur nižšia stredná vrstva, 700-1200 Eur stredná vrstva, 1200-2000 Eur vyššia stredná vrstva, nad 2000 Eur vyšia vrstva, percentuálne daňové príspevky jednotlivých vrstiev (podla množstva ludí v jednotlivých ekonomických vrstvách) sú nasledovné:

nižšia vrstva: cca 1 %

nižšia stredná vrstva: 19 %

stredná vrstva: 35 %

vyšia stredná vrstva: 28 %

vyššia vrstva: 17 %

Teda na chod štátu pri našom spôsobe danenia najviac prispieva stredná vrstva ludí, potom vyššia stredná, nasleduje nižšia stredná vrstva a až po nej ekonomicky vyššia spoločenská vrstva.

Aj takto sa na to dá pozerať. Prečo by štát mala ťahať najviac stredná vrstva? Sprogresívnením dane z prijmu fyzických osôb sa daňové príspevky jednotlivých ekonomických spoločenských vrstiev (teda aspoň tých ktoré na to majú) dajú zrovnať.